Vitariánstvo pochádza od slova Vita, čiže život a predstavuje návrat k živej strave. Podstatou tohto stravovania je vylúčenie akejkoľvek tepelnej úpravy jedla a konzumovanie všetkých surovín v surovom stave. Práve aj z tohto dôvodu sú väčšinou vitariáni zároveň vegetariánmi, prípadne vegánmi, nakoľko konzumáciu surového mäsa veľa ľudí neobľubuje. Nazýva sa tiež surovou stravou, raw stravou či živou stravou.
Ako vyzerá jedálniček vitariána?
Tvorí ho prevažne zelenina, ovocie, orechy, semiačka, byliny a klíčky zŕn či strukovín. Na prvý pohľad vyzerá veľmi stroho, avšak títo ľudia vedia vykreovať zo spomínaných potravín veľa zaujímavých pokrmov. Veľmi pestrá je dnes hlavne škála raw dezertov.
Aké sú výhody živej stravy?
- živá strava je bohatá na vitamíny, enzýmy a minerály
- obsahuje veľa vlákniny
- nie je finančne nákladná a je jednoduchá na prípravu
- v horúcich dňoch osvieži organizmus
Je vitariánstvo vhodné pre všetkých?
Určite nie. Podiel živej stravy u vitariánov je 100%. Väčšina zástancov živej stravy má tento podiel trochu nižší – okolo 70%. Pre niektorých ľudí je však aj toto % veľmi vysoké až priam nebezpečné. Ak žijete v tropických krajinách, kde sa teploty šplhajú na veľmi vysoké hodnoty, surová strava je tam v zvýšenej miere dokonca žiadúca. V našich podmienkach je tomu ale inak.
Nevýhody živej stravy
Hlavným problémom surovej stravy je jej výrazne JIN-ová energia, teda ochladzujúca. Prináša do tela výrazný chlad a iba malé množstvo tepla (ak je podiel surovej stravy 100%, vtedy neprichádza do tela žiadne teplo), čím trpia mnohé naše orgány. Telo si prirodzene žiada aj teplo, hlavne v období chladného počasia. Dlhodobou konzumáciou surovej stravy výrazne zaťažujete najmä slezinu a obličky. Tieto dva orgány neznesú chlad, potrebujú na svoje fungovanie teplo. A pokiaľ im ho nedáte, telo začne postupne kolabovať. Títo ľudia mávajú väčšinou studené ruky a nohy, bývajú anemickí, majú bledú tvár, ich stolica je redšia, na malú potrebu chodia veľmi často a ich spánok je veľmi zlý. Je len otázkou času, kedy môže prísť vážnejšie ochorenie. Ja sama som si prešla týmito symptómami, keď som sa stravovala podľa zásad vitariánstva. Môžete sa o tom dočítať v mojej knihe Vedomá cesta za zdravím.
Keďže sa oslabí slezina, oslabí sa aj celé trávenie. Ľudí konzumujúcich prevažne surovú stravu môžu trápiť nasledovné problémy:
- nadúvanie
- zvýšená plynatosť
- krúčanie v bruchu
- kŕče
- rôzne iné ťažkosti
Dlhodobo oslabované spomínané orgány môžu následne u žien vyvolať problém s menštruáciou, ktorá môže byť potom veľmi bolestivá, prípadne nepravidelná až žiadna.Okrem toho je surová strava ťažšie stráviteľná než uvarená, žalúdok musí túto stravu neustále "zohrievať", čím dochádza k prehrievaniu tohto orgánu. To môže vyvolať rôzne zápalové stavy v tele.
Konzumenti surovej stravy väčšinou príjimajú väčšie množstvo orechov a tukov, nakoľko sa nimi snažia získať už spomínané teplo. Náš organizmus však nedokáže spracovať viac ako 6 polievkových lyžíc orechov denne (max 2 lyžice naraz) a preto pri väčšom množstve dostáva poriadne zabrať naša pečeň (nadmerná konzumácia tukov). Zastáncovia tohto výživového smeru väčšinou argumentujú tým, že do tela potrebujeme dostať vitamíny, minerály a enzýmy a tie sa nachádzajú iba v surovej strave. Omyl! Nachádzajú sa aj v uvarenej strave, dokonca niektoré sa uvoľňujú až po dlhom varení. Takisto si treba uvedomiť, že vitamíny a minerály sú mikroživiny, čiže naše telo ich potrebuje v mikro dávkach. A áno, v surovej strave ich je viac, no "čistý zisk", ktorý máme z uvarenej stravy je oveľa vyšší ako pri tej živej a je hlavne absolútne postačujúci pre naše zdravie.
Rada na záver
100% konzumácia surovej stravy nie je vhodná pre nikoho, nakoľko obličky a slezina potrebujú na svoje správne fungovanie teplo. V zime sa vyhýbajte surovej strave čo najviac, ak nepatríte k výrazne mäsovým konzumentom, vtedy si môžete dopriať šalát aj v zime. Ak mávate studené ruky a nohy, prípadne chlad v celom tele, vyhoďte zo svojho jedálnička všetku surovú stravu a nahraďte ju varenou. Živú stravu naďalej konzumujte, ale iba vo veľkosti malej misky ako doplnok k hlavnému, tepelne upravenému jedlu.
