SNÍVAJME A BUĎME ZA SVOJE SNY VĎAČNÍ ... MÁME V NICH POKLADY
Ľudia túžia po bezsennej noci. Ja nie. Cez deň sa bojíme snívať, lebo sa bojíme vlastného zlyhania z nenaplnenia týchto snov. V noci chceme mať pokoj od snov, lebo sa bojíme vidieť pravdu a pozrieť sa do vlastného zrkadla.
Naše nočné sny sú prejavom nášho podvedomia. Sú vyjadrením našich strachov, nespracovaných traumát, potlačených pocitov viny či krivdy, nevyslovených túžob, detských zranení. Môžu to byť veci, ktoré v živote nevieme uchopiť na vedomej úrovni, prípadne sa ich bojíme uchopiť. Alebo ich možno nie sme pripravení vidieť v bdelom stave.
V snoch môžeme nájsť množstvo odpovedí. Už roky ich porozujem, pracujem s nimi. No až pred nejakou dobou som sa rozhodla si ich poctivo všetky zapisovať. Musím vám povedať, že je to teda veľmi zaujímavý denníček, jazda na rozbúrenom býkovi je oproti tomu nič. Ale ja mám divoké jazdy celkom rada. A mám rada aj nové zážitky. No a to v snoch rozhodne nechýba. Každý jeden deň mám vďaka nim nový AHA moment. Každý deň sa zo svojich snov niečo naučím. Či o sebe samej, či o hrách môjho ega, či o svete okolo mňa, okolo nás. Som za ne nesmierne vďačná.
Raz v noci sa mi snívalo o smrti moje kamarátky, duchovnej sestry. Keď som jej ďalšie ráno o tom písala (lebo som pocítila potrebu vyjadriť jej moje pocity k nej), hádajte čo? Večer než išla spať, spájala sa so mnou. Trápila sa, resp. jej ego sa trápilo. Bála sa ho pustiť, bála sa ho nechať zomrieť. No nakoniec to urobila a mne sa táto jej smrť zhmotnila v sne. Vďaka môjmu zdielaniu sna s ňou, sme tam našli ešte množstvo odpovedí, množstvo kúskov puzzle, ktoré do seba krásne zapadli. Och, bolo to krásne, až mám po tele zimomriavky.
Nechcite mať bezsenné noci. Radšej sa naučte svoje sny čítať, chápať. Učte sa z nich, spoznávajte sami seba. Vďaka nim sa môžete vraciať k svojej podstate, môžete žiť seba. Lebo vďaka ním a vašej odvahe sa TIENE STANÚ SVETLOM.
