Monika, poznám ťa ako človeka, ktorý sa zdravo stravuje a radí svojim klientom v oblasti stravovania, ale aj ako terapeutku. Predpokladám, že aj ty si musela prejsť nejakým transformačným procesom. Alebo sa mýlim?
Máš pravdu, žila som úplne inak. Jedla som všetko, čo mi prišlo pod ruku, milovala som fast foody a sladkosti. Dnes som vegánka a nejem cukor. Pracovala som v tvrdom farmaceutickom biznise, od nevidím do nevidím. Dnes som síce takisto v určitej forme manažérkou, no manažérkou svojho vlastného času. Robím tak, ako si to nastavím, a hlavne svoju prácu milujem. O vedomí či podvedomí som absolútne nič netušila, dnes o tom prednášam. Keď sa mi niečo negatívne v živote dialo, obviňovala som za to celé okolie. Dnes hľadám chybu v svojom „systéme“. Bola som odpojená od svojho ženstva, od svojich emócií, konala som zo svojho obranného mechanizmu, nie zo srdca. Ľudí som hodnotila, spochybňovala, posudzovala. Dnes viem, že to bolo iba zrkadlo mojej vlastnej sebahodnoty a lásky. Keď som ochorela, okamžite som si nasadila lieky, ktoré ma mali zachrániť. Dnes, keď sa necítim dobre, pýtam sa sama seba, čo mi došiel tento symptóm ukázať, čo ma prišiel naučiť. Uff, tak veľa vecí sa zmenilo. No zároveň som v svojej podstate ostala rovnaká. Vždy som bola veľmi živá, pojašená a bláznivá. Milovala som výzvy, tešila som sa zo života. A to mi zostalo dodnes.
Zdravé stravovanie je v dnešnej dobe výrazne aktuálnou témou. Čím to podľa teba je, že ľudia sa zamýšľajú, aké potraviny konzumujú?
Veľkú úlohu určite zohráva marketing a propagácia zdravej stravy, za čo som vlastne veľmi vďačná. No takisto sú ľudia vedomejší a záleží im na tom, ako sa správajú k svojmu telu. V neposlednom rade sú to však najmä choroby, ktorých stále pribúda. Viac a viac mladých ľudí trpí ochoreniami, ktoré sme predtým poznali iba u ľudí vo vyššom veku.
Ak by som ti protirečila, že zdravá strava a bio potraviny sú finančne náročné, ako budeš reagovať?
Poviem ti, že v bio obchodoch sú drahé polotovary a maškrty – čokolády, keksíky, sladidlá. Tieto potraviny, napriek tomu, že sú zdravšieho zloženia než tie bežné, by mali tvoriť iba veľmi malú časť nášho jedálnička. Naopak potraviny, ktoré nie sú nijako mechanicky upravené, čiže sú nespracované, nerafinované, sú veľmi lacné. Patria sem najmä zrná a strukoviny. Zelenina v bio kvalite je trochu drahšia než ostatná, no tie rozdiely nie sú závratné. Viackrát som už prerátavala cenu môjho jedla. Dvojchodové menu si viem navariť vždy do 1,5 eura. Takisto, keď som porovnávala môj mesačný rozpočet s rozpočtom bežných stravníkov, môj bol o desiatky eur nižší.
Ľudia ťa poznajú aj ako terapeutku, ktorá pomáha odhaľovať príčiny ich chorôb. Korene ochorení sú v našej psychike či zážitkoch? A čo najviac trápi tvojich klientov?
Jednou z mojich služieb je rozhovor. Ten funguje jednak ako vstup do akejkoľvek terapie, no takisto ako diagnostika príčiny problému. Keď ku mne napr. príde klientka s gynekologickými problémami, tak sa v rámci tohto rozhovoru pozrieme na rôzne oblasti jej života, t. j. riešime daný stav holisticky (celostne). Vďaka tomu môžeme zistiť, že potrebuje zmeniť stravu, no zároveň riešiť vzťah so svojim partnerom. Dôležité je hľadať, kde to vzniklo a prečo to vzniklo, nie len dávať na to náplasti. Korene môžu byť kdekoľvek, väčšinou je to kombinácia viacerých faktorov. Riešime vzťahy s rodičmi, vzťahy s partnermi, depresie, úzkosti, panické ataky, neprijaté ženstvo, problémy v intimite.
Robíš pre ženy aj semináre? Ako prebiehajú?
Je to seminár, ktorý by si mala dopriať každá jedná žena. Je liečebný, je transformačný, je život meniaci. A to hlavne preto, že sa o veciach nerozprávame, ale rovno konáme. Na seminári sprevádzam ženy rôznymi zážitkovými cvičeniami, vďaka ktorým si liečia hlboké zranenia, prepúšťajú rokmi potláčané emócie, objavujú role svojho ega a pracujú s nimi. Pracujeme veľa s fyzickým telom (telové terapie), ale aj s mysľou. Ženy spoznávajú, kým nie sú a kým naopak skutočne sú. Vracajú sa “domov”, k svojej podstate, k svojej esencii.
V poslednom čase sa dosť rozpráva o sebaláske. Prestávame sa mať radi? Dávame sa do úzadia?
Myslím si, že je to presne naopak. Konečne sa začíname mať radi. Stále je to rozhodne hlavný problém našej duševnej a fyzickej disharmónie a kľúčová téma sebarozvoja. Avšak práve všetky takéto semináre ako robím ja, či iní terapeuti, vedú ľudí k sebaláske. Veľa sa o tom rozpráva, píše. Začíname chápať, že môžeme byť MY na prvom mieste, že to nie je sebecké. Minimálne si to ľudia určite viac uvedomujú. A síce pomaličky, ale predsa to už stále viac a viac aplikujú aj do svojich životov.
Odkaz na rozhovor: https://www.24dnes.sk
