Pred pár rokmi mi prišla do života veľmi zaujímavá spolupráca. Oslovil ma jeden krásny wellness hotel, či by som u nich cez víkendy precvičovala jógu a prednášala pre ich hostí. Jasnééé. Idem do toho. A spolupráca to bola teda rozhodne veľmi príjemná.
Na konci toho leta mi však manažér zavolal a oznámil, že napriek vzájomnej spokojnosti sa rozhodli spoluprácu ukončiť, pretože sa rozhodli ísť inou cestou. Tak sme si poďakovali a hovor ukončili. No a v tom momente sa rozhodla prehovoriť moja obľubená rola, rola obete.
S rolou obete samozrejme prišli aj jej kamaráti - plač, smútok, strach, nedôvera... „Prečo sa to skončilo? Čo som urobila zle? Čím nahradím stratený príjem? A prečo mi to povedali keď som na dovolenke? Teraz budem mať celú dovolenku pokazenú...“ No veď to určite poznáte a viete si to predstaviť. Čo bolo však na tomto zážitku úžasné je, že táto rola chuderky Moniky, ktorej bolo úbližené, ktorá nevie čo má teraz robiť, tu zostala tak 10min. A čo prišlo po nej? Obrovská vďačnosť za to, že som dostala túto príležitosť aspoň na určitý čas a vďačnosť za to, že sa mi otvoril nový svet.
V tom čase, keď som sa rozhodla nariekať, si môj vtedajší priateľ išiel zaplávať do mora. Vrátil sa asi po 45 minútach a ja mu vravím: „Hádaj čo? Vymyslela som už asi 10 aktivít, ktoré môžem počas tých víkendov robiť.“ Keď som mu ich všetky povedala, nechápal, ako sa mi to za ten čas podarilo. Veľmi jednoducho. Akceptovala som, že sa jedny dvere zatvorili, poďakovala som sa za to a v tom momente som vedela, že ma čakajú nové zážitky a príležitosti za dverami druhými, tretími... A fakt sa to sypalo :) Aj vďaka tomu dnes môžem pre vás konečne robiť moje milované ženské semináre Prebudenie vedomej ženy.
Rolu obete poznáme každÍ
V minulosti bola mojou dennodennou spoločníčkou. Dnes sa objaví iba občas a veľmi rýchlo pochopí, že prišla iba na krátku návštevu. A že jej to hlavne veľmi neverím :) Mohla som si vybrať – dať jej všetku pozornosť a čas, plakať ďalej do vankúša, otráviť mojou náladou môjho manžela, pokaziť si celú dovolenku, obviňovať sa z vymyslených chýb, obávať sa toho čo bude ďalej, atď. Alebo som si ju mohla vypočuť, prijať čo sa stalo a pokračovať na svojej ceste. A dokonca aj potom, čo som sa rozhodla íšť ďalej mám znova možnosť voľby. Budem sa sužovať vinou, že som dovolila, aby tu rola obete vôbec bola a nebola som dostatočne zrelá a vedomá na to, aby neprišla, alebo sa môžem na tom dnes zasmiať, pozdielať to s vami a zobrať si z toho to, čo mi to dalo.Rola obete nám prináša množstvo výhod. Ľudia sa o nás starajú, zaujímajú sa o nás, pomáhajú nám, majú nás radšej (teda aspoň my si to myslíme).
Avšak na toto rolu obete nepotrebujete. Častokrát mi klienti hovoria, ako nemajú radi svoju prácu, ako ich nenapĺňa. Ako majú naprd vzťahy s tým a tým, ako im je zle... a množsvo iných obetí. Lenže my máme vždy možnosť voľby. Väčšinou im aj ponúknem pre ich obeť riešenie, no nie vždy sa rozhodnú naozaj vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, otvoriť sa svojim emóciam, zhlboka sa nadýchnuť a pohnúť dopredu. Ak to urobia, čaká ich vždy niečo výživné a nádherne. Nebojte sa robiť zmeny v svojom živote, nebojte sa výjsť zo svojho komfortu. Ak ste s niečim nespokojní, zmeňte to! Frflanie a sťažovanie vám nepomôže, iba budete svoju rolu prehlbovať a pri najlepšom získate za to možno Oskara. A ak to neviete urobiť sami, vyhľadajte na to pomocníka, terapeuta. Prvý krok však musíte urobiť vy. Uvedomiť si svoju obeť a priznať si ju.
A aký je najjednoduchší liek na rolu obete? Vďačnosť! Možno si viacerí z vás povedia, to je už obohratá platňa, ale itak vám to poviem – buďte vďační za maličkosti. Je mi až smiešno to nazývať maličkosťami, lepšie slovo by bolo obrovské dary. To, že sa ráno zobudíte, môžete chodiť, môžete jesť. Že máte strechu nad hlavou, že dýchate. Že je tu Matka Zem, ktorá vás nosí a drží v svojich rukách, dáva nám úrodu a obživu, napriek tomu, že sa k nej správame ako prasatá. Že máme, čo dýchať, napriek tomu že vzduch sátle znečisťujeme. A že máme čo piť, napriek tomu že vodné živočíchy stále viac a viac vymierajú kvôli nášmu konzumu, nedbalosti a sprostosti. Ďakujte aj sami sebe, za to akí ste. Veď vždy robíte najlepšie ako viete. Vina nie je na mieste.Viac o roli obete (a iných roliach) sa dočítate aj v mojej knihe Vedomá cesta za zdravím.Držím vám palce priatelia!
